Závěrečný SIF kurz této sezóný. Slovenská partička to hneď prvý deň
rozjela vo veľkom štýle. Ešte v predvečer kurzu sme zmákli úvodný
briefing na pristávačke aj briefing o nadchádzajúcich manévroch. Nastavili
sme si sedačky, a pri pohľade na všetky tie competition modely sme
rozmýšľali nad budúcimi twistami. Vyskúšali sme tiež vyhadzovať
záložáky, čo nám Zdenko predviedol, ako to urobiť veľmi uhladene a jemne.
Objavilo sa aj zopár vskutku historických kúskov.

Na naše prekvapenie zvuky žúrujúcich pilotov stíchli celkom zavčasu, asi
sme ich dostatočne vystrašili na briefingu a všetci šli vzorne skoro spať
:D. Ráno sme úspešne zvládli nakupovanie lístkov v kempe a hromadný
odjazd na vláčik, kde sme si pripravili vysielačky a sluchátka, aby sme už
na štarte nestrácali čas. Hneď prvý let sa mi podarilo z toľkej eufórie
z letového dňa nedoletieť na pristávačku a čvachtnúť do vody.

Tomík ma na palube člnu privítal vskutku vrelými slovami, tak od srdca
(…“blbá ženská, máš mi tu pomáhať a nie pridávať robotu!!!“…).
Peterovi, ktorý letel pár metríkov nado mnou to nakoniec dalo až na
pristávačku, ale mal tiež na mále :D. Po tejto úvodnej epizódke sme sa
teda pustili do práce. Plná zostava 12tich slovenských pilotov a jednej
pilotky sa húpala a klapala padákmi nad jazerom jedna radosť. Všetkým
pilotom sa podarilo bezpečne pristáť na pevninu do kempu – teda, Miro si
nechal hodinky na ruke a zlomil si o ne ruku, ale ostatní to prežili bez ujmy
na zdraví. Vlastne je ešte jedna výnimka – Vojto nám pripravil ozaj
nevídané predstavenie: zapol na svojom padáku tempomat a z fullstalloval
celých 800metrov až do jazera. Takisto vymyslel aj nový spôsob vyťahovania
záložáku – najprv treba ťahať za všetko na sedačke, a potom postupne
povyťahovať záložák za šnúry von. Bohužiaľ je tento spôsob časovo
dosť náročný, a tak sme ho zavrhli a zostávame pri klasickom otváraní
záložky pomocou kľuky. Druhý deň sa niesol v znamení fullstallov a
negatívok. Tomáš vítal pilotov vo vzduchu vetou: „Tááák, a dáme si
jeden fullstallek na zahřátí“. Ostrieľaní piloti si teda (ne)dobrovoľne
bortili padáky nad hlavou a poctivo cvičili. Do kurzu sa pridal aj El
Prezidente Robo, ktorý si deň predtým dal zoznamovací prelet, z ktorého sa
však vrátil do vedľajšej dediny. Čln nezaháľal ani dnes – Ivke sa
nechcelo čakať s hádzaním záložky až na posledný deň, a tak si to
vyskúšala rovno na ostro. Pája s Barčou pod vedením Báry si skúšali
svoje extrémne náročné figúry ako napríklad čo najrovnejší let nad
jazero alebo vyhýbanie sa termike :) Okrem toho nám Bára predstavila aj
posledný výkrik lugánskej módy… ;o)

Zdenko si už druhý deň vyskúšal svoj prvý SAT a asi mal stále málo
endorfínu v krvi, tak si rovno skočil aj D-bag. Keď piloti na štartovačke
videli, v akej polohe Vackeovci letia, ozývali sa hromadné výkriky:
„Fajči! Fajči!“ No a nad jazerom sa nám narodil nový padák – „a je
modrýýýý“ :) Aby toho nebolo málo, tak po ceste na pristávačku si Vlado
s tandemom vyskúšal fullstall.

Podvečer nám Ivetka predviedla parádne osemotočkové heli („A roztoč to!
No vidííííš, už se to točííí nééé?“ „Ty vole, ta to bude dělat
až do vody.“ „Se jí z toho bude motat hlavička.“). Tomáš nám
ukázal, že SATovať sa dá aj na speedride a Maťo si dal v rámci voľného
lietania 3hodinové šlapanie z vedľajšej doliny a podvečerný zlet do kempu
za šera. Pridala sa k nám ešte Davidova partička a tak sa naša lietacia
zostava rozrástla na neuveriteľných 28 ľudí.

Pri večernom premietaní sme však vďaka videozáznamom odhalili nečakané
skutočnosti, týkajúce sa figúr na speede – Čubo ojebáva! („Ja mám
moc krátke nohy na to, aby som šlapol do plného speedu…“). A Ivka si
tiež pozmenila figúru frontstall na plnom speede, a keď nám večer vravela,
ako sa hore na padáku tešila, keď jej to prešlo a Tomáš ju ešte
pochválil do vysielačky, pučili sme sa od smiechu. Tretí deň sa nám
slovenská osádka hromadne rozSATovala, a veruže im to išlo od ruky. Peter a
Smejo sa inšpirovali Ivetkiným výkonom a skúšali si helico. Pája s Bárou
sa vrhli na prvé wingovery a b-stally, zatiaľ čo Petra si vyskúšala
zatáčanie nad jazerom a predviedla nám parádne pristátie. Okrem toho sme
mali možnosť sledovať aj ďalšie zaujímavé pristátia – Pája, ktorý
skúšal samostatný rozpočet na pristátie skončil skoro vo vode a Maťo
potrénoval pristávanie na pláži, tiež z dôvodu nedostatku výšky. Hodiť
záložku zo (skoro) rovného letu si vyskúšali Patrik s Ľubošom a David
testoval svoju riaditeľnú guľatú záložku (nejak sa nám nechcelo veriť,
že sa bude dať naozaj riadiť). Ako sa deň chýlil ku koncu, vymysleli sme si
ďalšiu zábavku – akrofordem.

Tomáš s ním mal skúsenosti aj z predošlého sifka, ale tento krát sme to
vo vzduchu riadne roztočili – wingovery, SAT a ako třešnička na dortu
asymetrická špirála. Po ceste nad jazero sme sa stihli nafotiť a skúsiť si
let dolu hlavou. Takáto akro zostava na poriadne zaťaženom padáku bola fakt
pecka!!! Užívali sme si to ako malé deti – výskali sme od radosti a
povzbudzovali Tomáša pri ťahaní SATu (ono je to fakt celkom drina to
utiahnuť :)

No proste lepšie ako hocijaké kolotoče!!! A Zdenko sa počas celého letu
nepustil popruhov, zatiaľ čo my baby sme lietali okolo celého padáku :DDD
Ako večernú chuťovku sme sa nechali s Koláčom, Rosťom a Davidom vyviezť
špeciálnym večerným vláčikom hore na Monte Generoso a pri pivku a
kávičke sme sledovali západ slnka, až sme vyčkali do úplnej tmy. Na
štarte nám fúkalo jemne na komoru, takže sme mali ideálne podmienky.
Navzájom sme si pomohli skontrolovať šnúry s čelovkami a postupne sa vo
vzduchu začali objavovať nočné svetlušky – naše padáky so svetielkami.
Vo vzduchu bola úplná pohodička a výhľad na nočné Lugano a okolité
dedinky bol vskutku dychberúci. Ako sme prelietali ponad vysvietené ihrisko
mohli sme ešte zakričať pár povzbudivých slov domácemu futbalové mužstvu
alebo si vyskúšať nočné SATy a wingovery nad jazerom. V kempe nás už
čakali grilované pochúťky a pivko, čo nám po takom náročnom dni dobre
padlo. Štvrtý deň sa väčšia časť pilotov vrátila k pohodovejšiemu
lietaniu, niektorí zostali pilovať SATy a heli, Robo s Ľubošom si
vyskúšali D-bag. Na spestrenie posledného dňa sme si vymysleli hru „Jak
navnadit a vykoupat Davida“ a nakoniec sme vykúpali aj Báru, môj padák a
Koláča – dvakrát :-D. Pokusy o pristátie do člna boli tesné, ale
podarilo sa to len raz.

Na večer sme si dali oddychové polietanie a navnadení včerajším nočným
letom sme sa opäť vybrali na posledný vláčik. Naše plány nám ale zhatilo
sprisahanie obsluhovačov vláčiku, ktorí nám s kamenným výrazom v tvári
oznamovali, že dnešný vláčik je celý rezervovaný. Po 15minútovom
dohováraní sa angličtino-francúžšito-taliančino-češtino-slovenčinou
nám predsa len dovolili vyviezť sa – ale len štyrom. Naša 15členná
výprava sa tak dosť okresala a do vláčiku sa ich dostalo len 6. Tento krát
však mali štart náročnejší, keďže fúkalo jemne od chrbta. Nakoniec to
všetci zvládli, len tandem sa musel zviesť vláčikom aj dole.

No čo Vám budem rozprávať, lepšie zakončenie letnej lietacej sezóny si
ani neviem predstaviť – mnoho nových zážitkov, parádna partička,
veľa vody a ešte viac zábavy, no a hlavne kooopec lietania – takže
vidíme sa v Lugane opäť o pol roka :oP.
Hanka z Bratislavy.